Sucho odkrylo historické poklady doliny

Voda ustupuje a krajina odhaľuje svoju zabudnutú históriu
Tam, kde ešte donedávna bola vodná hladina, sa opäť objavujú stopy železničnej histórie, zaniknuté riečne korytá, miesta niekdajšieho osídlenia aj technické pozostatky dávnych vodných diel. Hnilecká dolina a jej okolie vďaka nízkym hladinám vodných nádrží ukazujú svoju menej známu, no o to fascinujúcejšiu tvár.
Práve takýto pohľad ponúka východné Slovensko. Výrazne znížená hladina Ružínskej priehrady odhalila pozostatky starej Košicko-bohumínskej železnice, pripomenula pôvodnú podobu Margecian a zviditeľnila historický sútok Hornádu a Hnilca. Vypúšťanie historického tajchu Úhorná zase odkrýva technické tajomstvá niekdajšieho banského regiónu. A svoje premeny ukazuje aj Palcmanská Maša, kde sa pri nízkej hladine objavujú rozsiahle kamenisté brehy.
Nie je to však iba zaujímavé prírodné divadlo. Je to aj pripomienka toho, koľko histórie sa skrýva pod hladinou našich vodných nádrží.
Ružín odhaľuje železnicu, ktorú pohltila voda
Jedným z najvýraznejších miest, kde sa história opäť dostáva na svetlo, je Ružínska priehrada. Jej výrazne znížená hladina odkrýva časti pôvodnej trasy Košicko-bohumínskej železnice, ktorá kedysi viedla malebným, ale technicky náročným údolím Hornádu.
Pôvodná jednokoľajná železničná trať bola v tomto úseku uvedená do prevádzky v roku 1872. Viedla cez Dolný prielom Hornádu a kopírovala riečne údolie, ktoré dnes z veľkej časti vypĺňa vodná nádrž Ružín. Neskôr ju nahradila nová dvojkoľajná trať s Bujanovským tunelom. Pôvodná železnica postupne stratila svoj význam a po vybudovaní vodného diela ju definitívne pohltila voda. Dnes ju pripomína predovšetkým starý Margeciansky tunel, ktorý je stále využívaný ako komunikácia pre peších a motoristov. Mnohé ďalšie pozostatky však zostali ukryté pod hladinou.
Pri výraznom poklese vody sa v oblasti známeho Ostrova lásky a ďalších ostrovčekov začínajú objavovať pôvodné železničné zárezy, násypy, oporné múry či ďalšie technické pozostatky trate. Na niektorých miestach možno rozoznať aj stopy pôvodného železničného telesa a staré konštrukčné prvky.
Historické železničné dokumentácie a reportáže nadšencov železničnej histórie opisujú napríklad železničné zárezy, ktoré pri bežnej hladine vytvárajú ostrovčeky, zvyšky podvalov, telegrafných stĺpov a ďalšie objekty. Zaujímavým pozostatkom je aj priepust s čitateľným letopočtom 1938.
Foto: FB Štrekár na cestách , IG strekar_na_cestach
Margecany: miesto, kde sa opäť stretávajú Hornád a Hnilec pred vašimi očami
Ešte zaujímavejší príbeh odhaľuje nízka hladina v okolí Margecian. Práve tu sa nachádza historické miesto sútoku dvoch významných východoslovenských riek – Hornádu a Hnilca.
Dnes je toto miesto súčasťou dna Ružínskej priehrady. Za normálnych okolností ho zakrýva vodná hladina a návštevníci si len ťažko dokážu predstaviť, ako vyzeralo pred vybudovaním vodného diela.
Pôvodné Margecany však vyrástli práve v blízkosti tohto sútoku. Nešlo iba o geografický bod na mape. Sútok Hornádu a Hnilca bol prirodzenou súčasťou života obce a jej historického vývoja. Podľa obecnej dokumentácie má osídlenie v tejto oblasti veľmi staré korene, pričom prvá písomná zmienka o Margecanoch pochádza z roku 1235.
Výstavba Ružínskej priehrady priniesla do života obce zásadnú zmenu. Začala sa v roku 1963 a pôvodná obec pri sútoku riek postupne zanikala. Časť starých Margecian bola zatopená a život obyvateľov sa presunul do novej podoby obce.
Zaujímavým detailom z minulosti je aj futbal. V priestore pri Hnilci sa kedysi nachádzalo futbalové ihrisko, ktoré bolo súčasťou športového života miestnych obyvateľov. Futbalové plochy v blízkosti rieky však opakovane ohrozovali povodne. Dnes už ich miesto pokrýva hladina priehrady.
Oficiálna história miestneho futbalového klubu TJ Lokomotíva Margecany pripomína, že ihriská v minulosti vznikali na rôznych miestach obce a jedno z nich sa nachádzalo za Hnilcom pri železničnom moste. Aj tento príbeh pripomína, ako výrazne sa zmenila krajina aj každodenný život Margecian.
Keď hladina Ružína výrazne klesne, historický priestor sútoku sa opäť stáva viditeľným. Návštevník tak môže pozorovať miesta, ktoré boli kedysi súčasťou živej obce, jej hospodárstva, športu i prirodzeného riečneho prostredia.
Je to zvláštny pocit – stáť na dne priehrady a uvedomiť si, že pod nohami sa nachádza krajina, v ktorej ešte pred niekoľkými desaťročiami žili ľudia, chodili do práce, stretávali sa a hrávali futbal.
Foto: redakcia, kosicak.sk,
Úhorná: keď sa odkrývajú tajomstvá banského tajchu
Nie všetky zaujímavé odhalenia súvisia so suchom. Príkladom je jazero Úhorná pri Smolníku, známe aj ako Smolnícky tajch. V tomto prípade je dôvodom ústupu vody plánované vypúšťanie historickej vodnej nádrže pre jej rekonštrukciu.
Tajch bol vybudovaný v rokoch 1769 až 1779 a predstavuje významnú technickú pamiatku spätú s baníckou minulosťou regiónu. Jeho voda mala kedysi predovšetkým hospodársky význam. Slúžila na pohon banských strojov v 18. a 19. storočí, keď bol Smolník jedným z dôležitých centier baníctva na Slovensku.
Dnes je jazero známe predovšetkým ako obľúbené miesto rekreácie a oddychu. Jeho okolie vyhľadávajú turisti, cyklisti aj návštevníci, ktorí sem prichádzajú za pokojom prírody.
Na jeseň 2026 sa však situácia zmenila. Slovenský vodohospodársky podnik pristúpil k vypúšťaniu nádrže pre jej nevyhovujúci technický stav. Podľa zverejnených informácií sa na ľavej strane hrádze zhoršoval trend priesakov a nefunkčný bol aj dnový výpust. Bez rekonštrukcie preto nebolo možné vodnú stavbu považovať za bezpečnú.
Odkryté dno ponúka pohľad na objekty, ktoré boli dlhodobo pod vodou. Vynárajú sa technické pozostatky a rôzne predmety spojené s históriou vodnej nádrže. Pre milovníkov technických pamiatok a histórie ide o mimoriadne zaujímavý pohľad na niekdajšie fungovanie banského vodohospodárstva.
Foto: Šimon Trnovský, @Kerry Michal, FB stránka Zachráňme jazero Úhorná
Stratenská píla: zabudnutá cesta z Gemera na Spiš
V priehrade Dedinky je v súčasnosti taký nízky stav vody, že pod krížikom (vľavo od neho je most nad Krčmárskym potokom) vidíte starú Glackú cestu, ktorá kedysi prepájala Spiš a Gemer. Približne v polovici tejto historickej cesty sa nachádzala horáreň Glac.
Pri nej fungovala prepriahacia stanica, kde sa vymieňali kone. Nachádza sa tam aj stará studňa, ktorá bola nedávno obnovená.
Zaujímavosti:
Studňa je hlboká približne 10 metrov.
Podľa miestnych historických poznatkov má niekoľko storočí.
Miesto slúžilo ako dôležitá zastávka na starej obchodnej ceste.
Horáreň bola vypálená na konci druhej svetovej vojny a už nebola obnovená.
